Soľný úrad

Budova oplotená kamenným múrom, na oblúku brány je datovanie Ao 1768. Bol rekonštruovaný v rokoch 1994 - 1995. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci ho v 90. rokoch minulého storočia využívalo ako depozitár. Momentálne v ňom sídli nezisková organizácia Jožo Pročko deťom, n.o.

Soľný monopolný poriadok (právo panovníka, resp.štátu na ťažbu soli a obchod) poznáme z rokov 1701 a 1835. Soľné domy slúžili na uskladňovanie soli. So soľným skladom v Haliči sa stretávame už v roku 1711. O rozšírení soľného skladu v Haliči o klasicistickú budovu máme údaj z roku 1767. V Novohradskej stolici boli 2 soľné sklady, neskôr zostal len soľný sklad v Haliči. Podľa nového systému, niektoré obce dostali povolenie, aby predávali soľ (museli vyložiť na dom dvojitého orla), po zaplatení určenej taxy. Soľný monopol bol výlučným právom aj za I. Československej republiky.
Dlhoročným inšpektorom skladu bol Lorincz Schifner (z r. 1813).
V roku 1846 v solnom sklade v Haliči bol pokladníkom Ján Binder, revízor váhy Jozef Beywinther, majster váhy František Polczer, strážcom skladu bol Štefan Moháček.
Máme údaj z 15. júna 1919 kedy Okresný výbor v Haliči prideľuje soľ pre pracujúcich u Spotrebného družstva v Haliči.