Hrobka rodiny Forgách

Hrobka je postavená ako pohrebná kaplnka v neorománskom slohu. Podľa nedávno nájdenej listiny grófa Antona Forgácha je možné hrobku datovať do roku 1844. Spôsob, akým bola hrobka postavená, z nej robí raritu minimálne v stredoeurópskom priestore. Staviteľ sa inšpiroval stavbami egyptských pyramíd. Vápencové dielce, z ktorých je postavená, boli najprv dokonale presne opracované a až potom prevezené na miesto určenia. Samotná strecha je taktiež zhotovená len položením vápencových platní, medzi nimi nie je žiaden spojovací materiál a napriek tomu sa do kaplnky za dobu jej existencie nedostala dažďová voda.

Netradičný je i výjav na oltárnom náhrobku grófa Jozefa Forgácha a jeho manželky Šarloty. Nejedná sa o výjav svätca, skôr ide o vyobrazenie praktického prežívania kresťanstva. Žena kľačiaca pod krížom vyjadruje trápenie človeka v pozemskom živote. Prichádza k nej však anjel, ktorý ju utešuje, keďže všetko trápenie človek smrťou necháva na zemi a ukazujúc prstom na nebo naznačuje, že toto trápenie nahradí nekonečná radosť v nebeskom raji. Autorstvo náhrobku je neznáme, avšak carrarský mramor, z ktorého je zhotovený, ako aj chyba v nápise (Jsten velunk...) naznačuje, že bol zhotovený v cudzine, najpravdepodobnejšie v Taliansku, čomu nasvedčuje i celkové spracovanie kaplnky. Taktiež výzdoba a reliéfne prvky (rastlinné výjavy a ornamenty) vyobrazujú symboly posmrtného života rôznych kultúr.

Hrobka bola primárne postavená pre Jozefa a Šarlotu, čo naznačujú i erby nad vstupom - ľavý Forgáchovcov a pravý Révayovcov. Spolu s nimi sú v krypte pochované aj ich tri deti, ktoré všetky umreli vo veľmi mladom veku - trinásťročná Eugénia, pätnásťročný Jozef a dvadsaťsedemročná Helena. Šarlota prežila celú rodinu, toto utrpenie mohlo byť aj inšpiráciou pre výber výjavu na oltárnom náhrobku. Dokumentuje to i nápis pri menách jej detí: "Milosrdenstvo Ježišovo, svätý Bože, daj, aby odpočívali v pokoji a spoj nás tam, kde niet rozlúčenia."

Z vonkajšej strany zadnej steny kaplnky sú umiestnené i dva staršie náhrobky rodiny Forgáchovcov, grófa Antona (Antal), ktorý začal stavať katolícky kostol a je aj najpravdepodobnejším zadávateľom stavby kaplnky a Johanky rod. Balásovej.