Haličský zámok

Začiatky Haličského hradu dáva literatúra do 12. storočia – uvádza sa, že tu bola zemná pevnosť. Haličské hradné panstvo patrilo rodu Tomajovcov, potom Lossonczyovcov a neskôr Forgáchovcov.

Za najstaršieho pána pravdepodobnej pevnosti sa pokladá zakladateľ Starohaličského kostola Dionýz z rodu Tomajovcov.  

Prvá písomná zmienka o hrade je z 30. 4. 1386 – kráľovná Mária povolila Štefanovi Lossonczymu, aby postavil kamenný hrad Gach (Halič).Lossonczyovci vlastnili hrad do 16. storočia, kedy ho preberá jeden z najstarších rodov Uhorska – Forgáchovci.Žigmund Forgách sa oženil s Annou Lossonczyovovu (1592), čím získal Haličské panstvo.

Sociálne a národnostné pomery predurčili Novohrad a s ním susediaci Malohont za významnú oporu bratríckeho hnutia. Halič zastáva dôležitú funkciu hlavne v období 40-60-tych rokov 15. storočia. V rokoch 1450-1451 sa Halič stáva tvrdzou Jána Jiskru spolu so strategickými bodmi. Vyvrcholením Jiskrovej vojenskej moci v Novohrade bola bitka pri Lučenci (september 1451).

Po prehratej bitke sa len útekom zachránil Ján Hunyady, ktorý roku 1452 dobyl opevnenú Halič, a ktorá bola počas jeho vlády zničená.

Kráľ Matej I. porazil bratríkov a v roku 1462 sa hrad Halič stáva jeho majetkom. Začiatkom 16. storočia Lossonczyovci postavili hrad bez súhlasu kráľa Ferdinanda I. Habsburského, za čo ho on roku 1544 dal zbúrať. Predpokladá sa, že to neuskutočnili s dôkladnosťou, už aj kvôli hroziacemu tureckému nebezpečenstvu. V „pokojnom čase“ tureckých výpadov dal v roku 1612 znovu vystavať Haličský hrad ako protitureckú pevnosť Žigmund II. Forgách.

Zámok sa v 18. a 19. storočí zmietal v povstaniach. Obchádzali ho thökölyovské aj rákocziovské vojská a v roku 1709 ho späť dobýjajú cisárske vojská. Príchodiacim cisárskym vojskám pod Halič roku 1709 sa posádka vzdáva bez boja ich generálovi Heisterovi, ktorý ho napriek žiadnemu vojenskému odporu vypaľuje. Jeho nákladná oprava sa uskutočnila roku 1762 podľa projektov architekta A. Mayerhoffera.

Počas povstania Imrich Thököly tento oslovil hradného pána Adama Forgách, aby sa k nemu pridal. Forgách odmieta a kapitán hradu Ján Makfalvy, aby predišiel krviprelievaniu, odovzdáva 3 delá.. Thökölyho vojská odtiahnu. Po smrti Adama Forgácha jeho vdova Mária Katarína prosí o pomoc poľského kráľa, ktorý jej žiadosť odmieta. Kurucké vojská Františka II. Rákocziho obliehajú Halič. Všetka pohabsbursky orientovaná šľachta sa utieka na zámok. Po nevydarenom útoku, ale pod náporom, že všetky okolité hrady sa vzdávajú, vydali bez boja zámok roku 1709. Veliteľom sa stáva francúzsky dôstojník.

Zámok sa obnovuje, keď sa do rodiny Forgách prižení František Wenckheim, ktorý ho dáva rekonštruovať na počesť svojej manželky v roku 1897, čo dokladá nápis na bielych mramoroch v nikách pri hlavnom vstupe.

Najväčšiu ujmu zámok utŕžil počas svetových vojen. V roku 1919 ho vyrabovali maďarskí vojaci. Panstvo sa presťahovalo do kaštieľa v dedine. Druhú svetovú vojnu prežil zámok bez väčšieho narušenia. V 50-tych rokoch boli v zámku sklady obilia RD Halič, až po rekonštrukciu v roku 1956, ktorá trvala do rokov 1963/64. Od roku 1964 až do roku 1994 sídlil v zámku Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež.