Oslobodenie obce sme si pripomenuli aj tentokrát

Ako každoročne sa tohto spomienkového podujatia zúčastnili aj žiaci našej ZŠ s MŠ Hany Ponickej, pre ktorých je síce téma 2. svetovej vojny možno ťažko predstaviteľná. Predsa však je dôležité aj v kontexte aktuálneho vojnového konfliktu u našich susedov upozorniť čo všetko dokáže vojna v životoch ľudí spôsobiť.

Za účasti predsedu Ing. Pavla Jonáša a ďalších členov ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Haliči a občanov bol položený venie k pamätníku padlých pri soľnom úrade. Prítomným sa starosta obce prihovoril týmito slovami:

"23. január roka 1945 mohol byť len jedným zo všedných dní. V ten mrazivý utorok sa však udiali udalosti, ktoré boli pre našu Halič tak významné, že ako spomienku na tento deň ostala aj jedna z našich ulíc pomenovaná týmto dátumom. Ten deň, no najmä tie, ktoré mu predchádzali boli pre vtedajších obyvateľov Haliče a okolia naozaj hrôzostrašné. Hoci vojnový konflikt 2. svetovej vojny trval už od roku 1939, priame boje sa Haliči dlho vyhýbali. Do osudu obce zasiahol najviac rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny, keď bola Halič 10. novembra odtrhnutá od Slovenska a začlenená do horthyovského Maďarska.

Až rok 1944 zasiahol do života obce deportáciami haličských občanov židovskej konfesie do koncentračných táborov. Viacerí obyvatelia sa po vypuknutí SNP zapojili do protifašistického odboja. O priebehu bojov však veľa nevieme. Koncom septembra 1944 prichádza do Haliče na zámok maďarská delegácia, kde ju čakal politický komisár brigády major Makarov. Delegácia s listom Stalinovi odletela z letiska Tri duby do Moskvy, kde podpísali príkaz na prímerie. Pokus o prevrat v Maďarsku však nemecké vojenské jednotky zlikvidovali. Halič bola oslobodená 23. januára 1945 prevažne rumunskými vojakmi. Padli tu 7 rumunskí vojaci, 10 nemeckých a 10 občanov. Ustupujúce nemecké vojská ako akt pomsty podmínovali forgáchovský kaštieľ, ktorý zostal v ruinách aj so všetkými historickými cennosťami a bohatou knižnicou, ktorá sa v ňom nachádzala. Po oslobodení obce, Halič pripadla do Československej republiky, okresu Lučenec a názov Gács sa definitívne zmenil na Halič.

Od toho dňa už uplynulo dlhých 78 rokov. Takéto a podobné spomienkové podujatia sa konajú od tých čias pravidelne, nielen u nás, ale i v nespočetnom množstve iných obcí. Napriek tomu, akoby ľudská pamäť bola veľmi krátka alebo ľudstvo hluché a slepé k nazeraniu na hrôzy vojny. Pri tom čo sa deje vo svete okolo nás, akoby ľudstvo zabudlo, čo vojna znamená, aká je jej skutočná cena. V haličských zvestiach tieto vianoce bol uverejnený citát Aischyla o tom, že prvou obeťou vojny je pravda. Bolestne sa o tom opäť presviedčame aj od vypuknutia konfliktu na Ukrajine. Neviem, či by sme našli človeka, ktorý by dokázal v tej spleti lží, poloprávd, demagógie a vojnovej propagandy na všetkých zúčastnených stranách konfliktu presne definovať, aká je skutočná pravda o pôvode tejto vojny u našich susedov. Každá vojnová strana totiž háji tú svoju pravdu a aj verejnosť za pravdu považuje deklarovanú pravdu tej strany konfliktu, s ktorou sympatizuje.

Aj v rozhovoroch badáme to, že sa ľudia rozhádali na tom, či sú v práve Rusi, či Američania, či únia, či Ukrajinci a tak by sme mohli pokračovať donekonečna. Hľadáme stále vinníka, ktorý to všetko začal a málo sa sústredíme na to, aby sme našli spôsob ako toto vojnové besnenie ukončiť. Veď stačí tak málo a aj my sa môžeme stať fyzickými obeťami tohto konfliktu. Tie ekonomické a politické dôsledky cítime už dnes. Čo je však pre mňa osobne nepochopiteľné, že vo všetkej tej vlne dezinformácií a hádok sa akoby stratil človek, jeho dôstojnosť a nedotknuteľnosť práva na život. Akosi sme všetci otupeli k správam o obetiach na životoch. Akoby sa nám to, že tam reálne zomierajú nevinní, ktorí s vojnou nechceli mať nič spoločné, že ľudia prichádzajú zbytočne o svoje domovy, živobytie – znormálnelo.

Viem, my ktorí sme sa tu zišli, to nevyriešime. Aj z úcty k obetiam tých, ktorým je tento pamätník venovaný však sľúbme, že chceme konať len tak, aby takéto zbytočné obete vo svete nepribúdali."