História
Obec vznikla v 12. storočí pod hradom, ktorý bol sídlom panstva rodu Tomajovcov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1236 – pod názvom Galch. Neskôr bola známa pod názvom Gács.
História obce je úzko spätá s históriou zámku /pôvodne hradu/. Haličské hradné panstvo patrilo rodu Tomajovcov, potom Lossonczyovcov a neskôr Forgáchovcov.
Žigmund Forgách - manžel Anny rod. Lossonczyovej, po niekoľkoročných sporoch s príbuznými získal celé panstvo, ako veno svojej manželky. V r. 1601 dostal na majetky definitívne kráľovskú donáciu. Pod panstvo Halič patrilo 15 obcí.
Obyvateľstvo podhradia spočiatku tvorili prevažne nemecké rodiny. Postupom času sa Slováci usadzovali najskôr na predmestí, neskôr i vo vnútornom meste.
V mestečku sa rozvíjala remeselnícka výroba. V roku 1598 Žigmund Forgách žiada o súhlas na výstavbu pecí, suchých a mokrých stúp, šlamovne, mlyna, vodných járkov a výstavbu prístupných ciest a budov na banské podnikanie. Hrnčiarsky cech v Haliči vznikol v roku 1726, bolo v ňom 58 majstrov. Koncom 18. storočia bolo v Haliči a okolí okolo 1500 pradiarov a cech súkenníkov. V roku 1765 vznikla manufaktúra na súkno. Neskôr pri manufaktúre, vzhľadom na to, že bola privilegovaným podnikom, okrem textilu vyrábali i ceruzky, rôzne ozdobné knihy a v malom množstve i majoliku.
V roku 1765 sa podhradie Halič stalo úradne mestečkom. Zachované sú štatúty poddanského mesta Gács v desiatich bodov z 28. júna 1765 od grófa Jána Forgáča.
15. februára 1776 vydáva gróf Ján Forgách privilégium pre mesto Gács v slovenskej reči. Okrem iného sa uvádza, že Magistrát v Haliči má jedného richtára, deväť radných, jedného notára, jedného pokladníka komory, jedného gruntového Ferwaltera, mestského strážcu, majstra a mešťanov. V magistráte majú byť zastúpení aj Nemci bývajúci v Haliči.
V roku 1828 mala Halič 186 domov, 1235 obyvateľov a 27 remeselníckych dielní. Popri poľnohospodárstve a ovocinárstve je tu rozvinutá hrnčiarska výroba. V roku 1836 bol založený cukrovar.
Postupne sa pod zámkom usadzovala aj židovská komunita.
