Obec Halič
Halič

Návštevník


História

Obec vznikla v 12. storočí pod hradom, ktorý bol sídlom panstva rodu Tomajovcov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1236 – pod názvom Galch. Neskôr bola známa pod názvom Gács.
História obce je úzko spätá s históriou zámku /pôvodne hradu/. Haličské hradné panstvo patrilo rodu Tomajovcov, potom Lossonczyovcov a neskôr Forgáchovcov.
Žigmund Forgách - manžel Anny rod. Lossonczyovej, po niekoľkoročných sporoch s príbuznými získal celé panstvo, ako veno svojej manželky. V r. 1601 dostal na majetky definitívne kráľovskú donáciu. Pod panstvo Halič patrilo 15 obcí.

Obyvateľstvo podhradia spočiatku tvorili prevažne nemecké rodiny. Postupom času sa Slováci usadzovali najskôr na predmestí, neskôr i vo vnútornom meste.

V mestečku sa rozvíjala remeselnícka výroba. V roku 1598 Žigmund Forgách žiada o súhlas na výstavbu pecí, suchých a mokrých stúp, šlamovne, mlyna, vodných járkov a výstavbu prístupných ciest a budov na banské podnikanie. Hrnčiarsky cech v Haliči vznikol v roku 1726, bolo v ňom 58 majstrov. Koncom 18. storočia bolo v Haliči a okolí okolo 1500 pradiarov a cech súkenníkov. V roku 1765 vznikla manufaktúra na súkno. Neskôr pri manufaktúre, vzhľadom na to, že bola privilegovaným podnikom, okrem textilu vyrábali i ceruzky, rôzne ozdobné knihy a v malom množstve i majoliku.

V roku 1765 sa podhradie Halič stalo úradne mestečkom. Zachované sú štatúty poddanského mesta Gács v desiatich bodov z 28. júna 1765 od grófa Jána Forgáča.

15. februára 1776 vydáva gróf Ján Forgách privilégium pre mesto Gács v slovenskej reči. Okrem iného sa uvádza, že Magistrát v Haliči má jedného richtára, deväť radných, jedného notára, jedného pokladníka komory, jedného gruntového Ferwaltera, mestského strážcu, majstra a mešťanov. V magistráte majú byť zastúpení aj Nemci bývajúci v Haliči.

V roku 1828 mala Halič 186 domov, 1235 obyvateľov a 27 remeselníckych dielní. Popri poľnohospodárstve a ovocinárstve je tu rozvinutá hrnčiarska výroba. V roku 1836 bol založený cukrovar.

Postupne sa pod zámkom usadzovala aj židovská komunita.

Železničná trať Lučenec – Halič

Železničná trať Lučenec – Halič

Hoci dnes už z nej veľa nenájdeme, na prepravu nákladu i osôb slúžila od decembra 1906 až do 1. júna 1967. Impulzom pre jej vznik bola najmä existencia haličskej textilnej továrne a potreba prepravy dreva z okolitých lesov. Povolenie na stavbu trate získala v roku 1904 spoločnosť Lokálne železnice lučenského regiónu. Povoľovací dekrét pod číslom 48001/906 dostal napokon 22. júna 1906 budapeštiansky stavebný podnikateľ Ignác Ármin Pallós.

Železničná stanica Halič –budova, ako aj samotná trať – bola uvedená do prevádzky 18. decembra 1906. Prevádzku spočiatku zabezpečovali MÁV (Uhorské štátne železnice). Trať merala približne 9500 metrov, maximálne stúpanie trate bolo 15%, hmotnosť koľajníc 23,6 kg/m a vlaky na nej dosahovali rýchlosť 40 km/h. Trať mala 4 zastávky: stanica Lučenec, Lučenec tržište, Ľadovo a stanica Halič. Vybudovaných bolo 13 priecestí, z ktorých jedno bolo vybavené závorami. Na trať boli postupne napojené viaceré vlečky. V roku 1912 v km 2,660 to bola vlečka pre Parný mlyn a v roku 1916 v km 1,345 vlečka do továrne na poľnohospodárske stroje v Lučenci.

Hoci prevádzka na trati skončila ešte v roku 1967, aj dnes by sme veľkú časť z nej dokázali v teréne lokalizovať. Po začiatku v stanici Lučenec trať viedla cez priecestie na Zvolenskej ceste, kde sa rozvetvovala do viacerých firiem. Ďalej prechádzala priecestím na ul. Podjavorinskej súbežne s ulicou Maršala Malinovského, nasledovalo ďalšie priecestie a zastávka Tržište, ktorej budova je už zdevastovaná. V mierne pravotočivom smere trať pokračovala k miestu, kde sa zľava pripájala vlečka do mlyna. Trať pokračovala až k zastávke Ľadovo, kde prechádzala priecestím hlavnej cesty smerom na Halič. Za priecestím bol most ponad Tuhársky potok, z ktorého dodnes ostali zachované oporné múry. Po zatočení doprava pokračovala do Haliče po ľavej strane cesty až po križovatku pri dnešnej čistiarni odpadových vôd, kde sa nachádzalo priecestie so závorami a ľavotočivým oblúkom končila v stanici Halič.

Po vzniku Československej republiky nastal v dôsledku Trianonskej zmluvy problém presunu majetku trate, nakoľko sa zrazu nachádzala na území Československa. Úpravou právnych pomerov schválila vláda v roku 1922 nové stanovy aj registráciu firmy v Bratislave. Kapitál vyčíslený v starých rakúsko-uhorských korunách, bol v pomere 1:1 zmenený do československej meny. Trať bola pridelená do správy Československých štátnych dráh. Naďalej pracovala ako akciová spoločnosť a dividendy boli vyplácané buď v centrále firmy v Bratislave, alebo v Agrárnej banke československej vo filiálke v Bratislave.

Počas druhej svetovej vojny bola trať poškodená, no po nej opravená a opäť daná do prevádzky tak pre nákladnú ako aj osobnú prepravu. Nárast cestnej dopravy, zánik textilnej továrne a zavedenie autobusov spôsobilo zníženie množstva prepravovaného tovaru i osôb, a tak bola prevádzka na nej zrušená. Okresný národný výbor v Lučeneci na žiadosť ČSD uložil Riaditeľstvu slovenských železníc v Bratislave likvidáciu železničnej trate.

Spracované podľa: Belková, D.: Zabudnutá železničná stanica Halič a trať Halič-Lučenec. In.: Zborník zo štvrtého ročníka stretnutia priateľov regionálnej histórie, Hradište 24.11.2018

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31
1
1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23
1
24
25 26 27 28 29 30 1

Odkazy

Preklik na realizované projekty

ZŠsMŠ Halič

Novohradské podzámčie

Logo Ffr

 

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:1
DNES:135
TÝŽDEŇ:2006
CELKOM:963877

Sociálne siete

Cintorín

Odkaz na cintorín




Knihy, CD, DVD na predaj na OcÚ:




 

  • Halič, cesta časom

Ján Hikker a Peter Fízeľ prinášajú históriu Haliče a jej rodov do Vašej domácej knižnice

Halič, cesta časom

cena 20,- €

 

  • Forgáchovci šľachtici z Gýmeša a Haliče                -DVD, autor Ján Hikker

Forgáchovci šľachtici z Gýmeša a Haliče

cena 5,- €

 

  • Čarovný Novohrad
    slovenskí fotografi, dvojjazyčné vydanie (ang.-slov.)

Čarovný NovohradKniha fotografií čarovných krás Novohradu

cena 16,- €

 

 

  • Z novohradských vrchov a dolín, Ján Jančovič

 

Z novohradských vrchov a dolín

Publicista a regionálny historik prináša zaujímavé čítanie z dejín duchovnej a materiálnej kultúry Novohradu.

cena 10,- €



Knihy, DVD a CD si môžete zakúpiť v kancelárii OcÚ na prízemí.